O lidech - Katarína Furdeková

     Veľmi často nás v živote vpred vedie vidina veľkého úspechu, fanfáry, medaily, pocit uznania.... V práci, vo vzťahu, v športe chceme často všetko a hneď a veľa, chceme byť najlepší, uznávaní, a keď to nejde podľa plánu tak to radšej vzdáme, veď „načo zbytočne plytvať energiou keď je všetko aj tak úplne inak ako chceme“. 

     Tak tomu bolo aj v mojom prípade. Od detstva som nebola práve športový zanietenec. Bola som skôr typ teoretický než praktický. Mala som pocit, že keď mi nejaký šport nedarí práve tak dobre ako mojim kamarátom, tak ho radšej nebudem robiť vôbec. Korčule, bicykel, beh ... boli činnosti ktoré som chcela vedieť hneď a fakt dosť dobre. No len miera mojej trpezlivosti nebola dosť veľká. Ako rýchlo som začala, tak rýchlo som aj skončila. A tak som teda radšej nerobila nič, akoby som mala niečo pokaziť. Skrátka som sa uspokojila s tým, že nie každý je na pohyb stvorený (och aká ľahká výhovorka). 

     Až raz v našom meste otvorili hodinu jumpingu, ani by ma nenapadlo tam ísť a opäť zlyhať, ale moje kamarátky boli zvedavé čo to je a ja som bola zvedavá tiež. Na prvej hodine som si myslela že zomriem, ale našťastie nás tam bolo takých viac, a tak som si povedala že teda skúsim znovu. S pribúdajúcou kondíciou sa zvyšovalo i moje odhodlanie skúšať nové činnosti, kondičné tréningy, bicykel, beh... ale stále tomu niečo chýbalo. Objavovali sa menšie či väčšie bolesti ktoré sa síce nejako vyriešili, ale nevedela som prečo sa vlastne objavili a ako predísť tomu aby sa vrátili. 

     Chcela som zlepšiť seba a začať trochu chápať svoje telo, v pravý čas som natrafila na IQ Pohyb Academiu. Až tu som pochopila, že všetko so všetkým súvisí, že keď niečo nie je dobre v jednej časti tela, automaticky sa to odrazí na celom človeku. Že nestačí jednoducho ísť a cvičiť, že skrátka potrebujem vedieť ako správne cvičiť. Zapájať správny pohybový stereotyp do každodenného života je ten správny smer. 

     Pilates clinic ma naučil pokore a trpezlivosti, lebo jedine s trpezlivosťou sa môžeme posúvať ďalej. Ukázal mi smer ktorým chcem ísť, dáva mi chuť ísť stále ďalej a hlbšie, zlepšovať seba, učiť sa a neustále sa posúvať dopredu. Odhodlanie ísť vpred a vedieť viac a dokázať viac ako včera a nie vidina víťazstva sú tá správna cesta. Som rada, že tieto získané poznatky môžem prenášať do svojho bežného života a som nesmierne vďačná a šťastná, že môžem byť pri tom keď klienti objavujú, ako ich telo funguje, chcú sa zlepšovať a vidia na sebe pokroky.

     Dôležité je byť spokojný práve teraz a s tým že som ďalej ako pred mesiacom. Neporovnávať sa s ostatnými ale so sebou. Nemusíme byť najlepší zo všetkých, dôležité je byť lepší ako včera.